Welcome back

Je to takmer pol roka čo som sa naposledy ozvala na blogu. V jednej chvíli, keď mi po prvý krát J naznačil že už v blogu nebude pokračovať som bola natoľko zaskočená a sklamaná že som v tom nevidela veľmi dlho zmysel, pokračovať v niečom čo sme vytvorili spolu ale bez neho. Za tých šesť mesiacov sa toho udialo neuveritelne veľa, zistila som že mi blog chýba a instagram nestačí, posledné dni si lámem hlavu s tým ako to všetko správne spracovať a zverejniť tu na blogu. Môj vkus a štýl sa zmenil, moje priority a život idú úplne iným smerom.

Prinášam vám preto krátky úvod aby ste boli v centre diania. Vo veľmi veľkej skratke – vrátila som sa po mesiaci z Filipín a prvé týždne som zažívala existenčnú krízu, čítam – každý jeden deň! Akoby som sa nemohla nabažiť informácií a príbehov. Po šiestich rokoch som sa presťahovala do nového bytu v ktorom som prvý mesiac vôbec nemohla zaspať, tvorím – fotím, modelujem, natáčam … Ako skoro každé dievča som raz hore a raz dole.

Prvé fotky ktoré s vami zdieľam po dlhej dobe sú fotené v Prahe v malom parčíku pri vodičkovej ulici. Park bol plný (PLNÝ!!!) ľudí a ja som sa strašne hanbila, neustále sa červenala a rozpačito pozerala okolo seba. No keby ste ma videli na vlastné oči povedali by ste si že som naozaj trápna. Na sebe mám suvenír ktorý som si priniesla z Ázie, šaty aj sandálky stáli smiešnych dvadsať korún. Navždy budem ľutovať že som nešla do azie s prázdnou taškou. Možno to tak ale malo byť, možno by som z nich nemala takú radosť, koniec koncov, sú to iba šaty. Týmito fotkami som chcela priniesť do vašeho života trochu môjho leta, trochu kvetinovej vône a možno pomyselné ružové okuliare. Už čoskoro sa ozvem zas.

(šaty, sandále – filipínsky secondhand, klobúk – CA)

Related Posts

Leave a Reply

Your email address will not be published.